Relatívne nasýtenie pôdy sa v porovnaní s minulým týždňom výrazne zlepšilo. Situácia v povrchovej vrstve pôdy (0-40 cm): Relatívne nasýtenie pôdy pod bodom zníženej dostupnosti vlahy je len na veľmi malom území na severe Záhorskej nížiny. Veľká časť územia Slovenska je v povrchovej vrstve úplne nasýtená. Okolo 90 % je nasýtenie na časti Podunajskej nížiny a na Zemplíne a Košickej kotline. Situácia v hlbšej vrstve pôdy (40-100 cm): Relatívne nasýtenie 30-50 % je najmä na Podunajskej a Východoslovenskej nížine a čiastočne na Záhorskej nížine. Úplne nasýtené pôdy sú predovšetkým na strednom Slovensku. Na ostatnom území, v kotlinách a pahorkatinách je relatívne nasýtenie v intervale 60-90 %. Stav v celom profile (0-100 cm): úplné nasýtenie je približne na 50 % územia. Pod bodom zníženej dostupnosti (relatívne nasýtenie 50 %) je len veľmi mála plocha na území Záhorskej nížiny. V porovnaní s minulým týždňom ide o podstatné zlepšenie.
V prípade miery intenzity sucha (ak porovnáme aktuálny stav s obvyklými podmienkami v rovnakom období v priebehu rokov 1961 – 2010) ide taktiež o zlepšenie stavu v porovnaní s minulým týždňom. V povrchovej vrstve pôdy je prakticky celé územie bez rizika sucha, v hlbších vrstvách však sucho pretrváva najmä na Východoslovenskej nížine a časti severozápadného a stredného Slovenska v Žilinskom kraji. V porovnaní s dlhodobým priemerom je toto sucho až extrémne (anomálie intenzity S5). V celom profile pozorujeme zlepšenie v predchádzajúcom týždni. Výrazné sucho je len ojedinele na hornom Považí a Kysuciach (anomálie intenzity S3).
Dopady na vegetáciu:
Informácie o vývoji relatívnej kondície vegetácie boli ukončené až do začiatku vegetačnej sezóny roku 2016.
Popis vývoja poveternostnej situácie a jej vplyv na vývoja sucha:
V uplynulom týždni sme boli pod vplyvom tlakovej níže so stredom nad Stredomorím. Táto tlaková níž sa postupne vypĺňala a presúvala smerom na severovýchod. Najvyššie úhrny spadli v dňoch 13. - 16.10. 2015. V tomto období najvyššie úhrny spadli v Malých Karpatoch, ojedinele až 120 mm, od 50 – 100 mm boli úhrny v Nízkych Tatrách, v Banskobystrickom kraji. Na východe boli úhrny za toto obdobie nižšie, približne 30 mm. Na Spiši a Šariši to ojedinele nebolo ani 20 mm. Podobne nízke úhrny spadli aj na Záhorskej nížine. Najvyššie denné úhrny boli približne 50 mm v Malých Karpatoch vo štvrtok 15.10. a ešte v okrese Banská Bystrica v piatok 16.10. V sobotu, 17.10., ešte ojedinele spadlo 15 mm na Východoslovenskej nížine. Čo sa týka teplôt, začiatok týždňa bol chladný, minimálne teploty boli prevažne v dňoch 12.10. a 13.10. Na Záhorí poklesli minimálne teploty 13.10. až na približne -4,5 °C. Neskôr, vplyvom oteplenia vo vyšších hladinách, sa oteplilo aj v prízemnej vrstve. Predovšetkým stúpli minimálne teploty, aj to vďaka pribúdajúcej oblačnosti. Maximálne teploty však kvôli zrážkam boli na úrovni dlhodobých priemerov. Najteplejšie bolo v piatok 16.10. Najvyššie teploty na juhovýchode dosahovali až 19 °C. Teploty okolo 18 °C boli však aj v severozápadnej časti Slovenska, na Kysuciach, Orave a v oblasti Žiliny. Po celý týždeň prevažovalo zamračené počasie, v pondelok svietilo slnko najmä na krajnom juhozápade. Sobota bola všeobecne najviac slnečný deň. Viacej slnečného svitu počas týždňa bolo len na horách, v najvyšších polohách Tatier. Veterné podmienky boli rôzne. Veternejšie (okrem hôr) bolo na Podunajskej nížine, ale i tu dosahovali v strede týždňa priemerné rýchlosti hodnotu najviac 8 m/s.
Celý predchádzajúci týždeň bol z pohľadu zrážok výrazný, teplotne prevažne normálny s oteplením v závere týždňa, s nízkymi hodnotami slnečného svitu a veterne nevýrazný. Výpar teda bol nízky a kvôli výdatným zrážkam došlo k výraznému zlepšeniu a zmierneniu intenzity sucha najviac na juhozápadnom a strednom Slovensku.
